História
Aká je to dedina, pokiaľ sa ľudia nestretávajú, nezaspievajú si, či si čas od času nevypijú ?
Dalo by sa stručne nazvať – mŕtva.
Naša obec, Čičava, vraj podľa rozprávania starých ľudí taká nebola. V každej generácií sa našiel dobrý spevák, ktorý, či už na vešeľu, či pri hudakoch strhol ostatných ku spevu.
V 60. rokoch v obci pôsobila folklórna skupina Čičavčan. Naša obec začala opäť kultúrne žiť až koncom 90. rokov. Väčšina z Vás si ešte určite pamätá brigády pred Prvým májom. V roku 1998 bola takáto brigáda uskutočnená pred Veľkonočnými sviatkami. Po ukončení tejto brigády, keď sa už iba bilancovali výsledky brigády na obecnom úrade, vtedajšia starostka obce, p. Mária Nehilová, vyslovila svoj tajný zámer, usporiadať kultúrne podujatie s názvom Stretnutie rodákov. Keď sa táto, doteraz nezverejnená myšlienka, začala rozoberať, prišla reč aj o kultúrnom programe. Začalo sa hovoriť o niekedy fungujúcej folklórnej skupine Čičavčan, a aj o tom, že niekoľko jej členov je ešte fyzicky dosť zdatných pre spev, a pokiaľ by sa zmobilizovali mladí ľudia, bolo by možné pripraviť pesničkové pásmo k plánovanej slávnosti. Vtedy ešte fungovala Únia žien. Jej členovia urobili osvetu v obci a prisľúbilo sa zúčastňovania nácvikov asi 10 občanov. Vzhľadom na to, že medzi zúčastnenými boli aj dobrí speváci, v priebehu asi troch nácvikov a po zladení sa s akordeónom, bolo celkom príjemné počúvať nacvičené pesničky. Nácviky boli stále v piatok a dá sa povedať, že postupne sa zvýšil počet nacvičujúcich až na 20. Nakoľko sa do tejto akcie zapojilo tak veľa občanov, z pôvodne pesničkového pásma sme pripravili scénické pásmo, podľa dostupných materiálov a z poznatkov starších občanov. Pripravovaný program mal názov Dohvarjańe s dzedom. V priebehu štyroch mesiacov sme dokázali pripraviť hodinové pásmo, v ktorom sa striedali piesne s hovoreným slovom. V auguste 1998 sme na kultúrnom podujatí Stretnutie rodákov mali premiéru prvého programu folklórnej skupiny, ktorej sme dali názov Nový Čičavčan.
Prišiel deň „ D „ a folklórna skupina pred pomerne početným obecenstvom prezentovala výsledky svojho snaženia. Nedá sa povedať, že to bolo vystúpenie bez chýb, ale bolo podané tak, ako sme najlepšie vedeli. Podľa reakcie divákov a dlhého potlesku, sa toto vystúpenie páčilo a pre nás, účinkujúcich, to bolo povzbudenie do ďalšej činnosti.
Od tohto dňa sa začali písať nové dejiny kultúry v obci Čičava. Po prvom vystúpení bolo potrebné si položiť otázku ako ďalej. Niektoré nedostatky, spozorované počas prvého vystúpenia, sme sa pri nácvikoch snažili odstrániť. Nácviky sa uskutočňovali každý piatok. V priebehu niekoľkých týždňov pribudli ďalší členovia. Odozva na novovzniknutú skupinu nedala na seba dlho čakať a pri slávnostiach v Malej Domaši a v susednom Merníku sme vystúpili s programom „Dohvarjane z dzedom“. Aj tam boli diváci uchvátení tematikou a umeleckým prevedením.
Keď by sme chceli ohodnotiť kvalitu vystúpení, dalo by sa povedať celkom dobre. Horšie to bolo s dobovým ošatením. To čo sme mali poobliekané sa nedalo nazvať krojom.
Chlapi mali oblečené biele košele lemované červenou stužkou, čierne rifle s prišitou bielou stužkou a na nohách poltopánky, kto aké mal doma. Ženy mali vlastnoručne šité biele blúzky, červené sukne, biele zástery a na nohách papuče takzvané cigánky. Chcem podotknúť, že ošatenie si zväčša financoval každý z vlastných peňazí.
Po týchto vystúpeniach sa ukázalo, že bolo by lepšie nacvičiť rozsahovo menšie pásmo, ktoré by detailnejšie zobrazilo poukazovanú tematiku. Hlavným problémom s ktorým sa členovia skupiny stretávali, bol nedostatok financií. Obecný úrad nebol voči požiadavkám skupiny ústretový, a tak sa po určitom čase ukázalo, že snaha starostky o vznik skupiny bola skôr účelová, viazaná na zorganizovanie podujatia Stretnutie rodákov .
Snahou členov skupiny však bolo prezentovať svoje umenie navonok. Na prelome rokov 1998/1999 sme nacvičili programové pásmo s názvom „Večar na valale“. S týmto programom sme sa zúčastnili folklórnej súťaže „Nositelia tradícií 1999“, ktorá sa uskutočnila v Čaklove. Svojim programom sme zaujali nielen divákov, ale aj odbornú porotu. Porota ocenila scenár, aj herecké umenie niektorých členov skupiny, pripomienkovala nevhodné oblečenie. Vlastne až touto prezentáciou sme sa dostali do povedomia kultúrnej verejnosti. Dá sa povedať, že sme odštartovali nový spôsob prezentovania tradícií – zobrazovania života ľudí na zemplínskej dedine a to spôsobom hovoreného slova, hudby, spevu a tanca. V nasledujúcom období sme mali viacero vystúpení, ale došlo aj k odchodu niektorých členov. V pozmenenom zložení pokračovala folklórna skupina v ďalšej činnosti.
|
|---|
